Žurnál

Travertínové obloženie: Typický znak bratislavskej architektúry minulého storočia

Keď sa prechádzate ulicami nášho hlavného mesta, nemôžete prehliadnuť znak mnohých budov postavených v minulom storočí – ich typické kamenné obloženie. Travertínové fasády verejných budov sú obložené najtypickejším dekoračným kameňom zo Slovenska, pórovitým sladkovodným vápencom zo štvrtohorného veku, ktorý má viacero nálezísk v našej malej krajine.

Na Spiši sú travertínové chodníky i náhrobné kamene

Keďže Spiš je travertínu plný, obyvatelia ho používajú na stavbu používajú už celé veky. Od Spišského hradu počnúc až po chodníky a vlastné domy, či ako pamätníky a náhrobné kamene.

Bratislavské dominanty

Spišský travertín sa stal obľúbeným materiálom pre mnohé verejné stavby v Bratislave. Dnešné Tesco na Kamennom námestí a Hotel Kyjev, postavený v 60. rokoch 20. storočia, k nim patria. Aj keď biely travertín zo Spiša bol už v tom čase vyťažený, na južnú stenu hotela sa použil maďarský žlto-hnedý travertín Budakalas. Travertín z Dreveníka nájdete aj na prístavbe Slovenského národného divadla v Bratislave.

Travertín vo Svetovej Architektúre

Travertín, hoci nie spišský, je významným stavebným materiálom aj vo svetovej architektúre. V Taliansku z neho boli postavené slávne stavby ako Koloseum, Berniniho kolonáda vo Vatikáne a Fontána di Trevi. Bazilika Sacré-Cœur v Paríži je ďalším príkladom významnej stavby z travertínu.

Dedictvo Emila Belluša

Emil Belluš, významný slovenský architekt, ktorý postavil aj náš hotel Devín, kládol dôraz na detaily a bol známy svojou preferenciou pre domáce materiály. Jeho obľúbeným interiérovým materiálom bolo drevo, veď pochádzal z rodiny úspešného stolára, ktorý svojimi drevenými obkladmi vyzdobil napríklad kaviareň New York v Budapešti. Obľuboval keramické obklady fasád, avšak imidžovým materiálom Emila Belluša bol jednoznačne spišský travertín. Práve ten zdobí niekoľko jeho významných stavieb. Z nich najznámejšou je filiálka Národnej banky z roku 1938, dnes Generálna prokuratúra na Štúrovej ulici, celá obložená rôzne opracovaným travertínom. Práve ten mal zdôrazňovať dôležitosť, vážnosť a monumentalitu významnej štátnej inštitúcie. Belluš dával prednosť hladko opracovanému travertínu, ktorý bol použitý aj na obklad povojnového hotela Devín. Bellušove stavby dodnes fungujú a väčšina z nich stále slúži svojmu účelu. Ich množstvo nikdy nešlo na úkor kvality. Sám hovorieval a učil svojich študentov, že dokonalé dielo pozostáva z množstva dokonalých detailov. Belluš používal takmer výlučne domáce materiály a aj keď sú jeho stavby rôznordé, majú určitý charakteristický rukopis.

Foto: TASR, Betty Burianová, Wikipedia, archiweb