Žurnál

Elegantný prejav hlásateľky Nory Beňačkovej sme sledovali v priamom prenose celé desaťročia. Obdivovali sme jej špičkovú slovenčinu, inšpirovali sa jej oblečením, no nedúfali sme, že sa s ňou raz budeme môcť porozprávať aj osobne o jej zaujímavom živote.

Hotel Devín: Pani Beňačková, je pre nás veľkou cťou, že sa môžeme stretnúť pri dobrej káve. Tento rok slávi hotel Devín**** 70 rokov od svojho vzniku a nás by veľmi zaujímal váš príbeh o ňom.

Hotel Devín: Chodili ste do Devína súkromne, či aj pracovne?

NB: Aj súkromne, aj pracovne. Na poschodí sme v krásnych priestoroch nakrúcali s Miloškom Bubánom  gratulácie jubilantom v relácií Živió!. V tom období v hoteli robila pani riaditeľka dosť veľkú prestavbu. Pamätám si krásne vitráže. Bolo to niekedy v deväťdesiatych rokoch. Veľmi dobre sa nám tu pracovalo, vždy tu bolo noblesné a povznášajúce prostredie. V priestoroch kaviarne, kde sme teraz, som moderovala podujatie kozmetickej spoločnosti Avon – kampaň proti rakovine prsníka. Škoda, že si všetko nepamätám, a nezapisovala som si tie krásne zážitky.

Ale o tom najdôležitejšom stretnutí som vám ešte nepovedala. Raz sme sa s Adkou Strakovou rozhodovali kam pôjdeme na kávičku. Jasná voľba padla na Devín. Pri vstupe sme boli prekvapené, pozdravili sme hudobného skladateľa Gejzu Dusíka, autora toľkých nádherných piesní, ktoré patria do zlatého fondu slovenských evergreenov – Marína rád ťa mám, Keď harmonika tíško hrá a ďalšie. Jeho srdcovou záležitosťou však bola opereta. Známe a populárne sú Modrá ruža, Hrnčiarsky bál a práve pieseň z tejto operety – Najkrajší kút v šírom svete, preniesol do národnej podoby maestro Peter Dvorský.

Keď milý a vtipný pán Dusík zistil, že poznáme jeho tvorbu, odložil noviny v drevenom ráme a prezradil nám, že tento ranný rituál mu v hoteli Devín pri kvalitnej kávičke prináša novú inšpiráciu do ďalšej práce. A práve vo vašom hoteli Devín sme osobne spoznali slovenského hudobného skladateľa skutočne národného.

Hotel Devín: Pracujeme v cestovnom ruchu, nedá nám nespýtať sa na vaše cestovanie počas socializmu.

NB: Cestovať sme mohli, len sme si museli počkať na cestovnú doložku a financie. Súčasťou našej práce bola prezentácia československej televíznej a filmovej tvorby v zahraničí a na reciprocitu chodievali zahraniční kolegovia prezentovať ich národné televízne programy k nám. Prvú televíznu prácu som mala v Lotyšsku, v Rige. Potom nasledovali Varšava, Krakov, Sofia, Bukurešť a Havana. Naši zahraniční kolegovia boli vždy ochotní a pripravovali nám výborný program. V úvode i závere televízneho večera sme sa prihovárali v rodnom jazyku našich hostiteľov. 

Z rumunčiny si pamätám jedinú vetu – Nivea pentru casă si sport. Nivea v tom čase u nás ešte nebola, ale v Bukurešti, v Paríži východu sa dali kúpiť kozmetické značky, ktoré sa u nás nepredávali. Keď som túto príhodu rozprávala rumunskej riaditeľke Avonu, smiala sa na tom a hovorila, že je to veľmi milá spomienka.

Okrem starostlivosti o domácnosť som na Kube chodila do jazykovej školy, každý deň okrem soboty a nedele. Keď som sa vrátila späť domov, pokračovala som v štúdiu španielčiny na katedre romanistiky. 

Veľa som sa na Kube naučila, hlavne šetriť a hospodáriť. V tom čase a žiaľ aj v súčasnosti sa tam žije na prídel. Keď vidím koľko sa dnes vyhadzuje, myslím si, že jeden mesiac na prídel by nikomu neuškodil.

Veľmi sme sa riadili tým, čo nám radili domáci. Bola som s mojimi priateľmi na pláži Santa Maria a dlhšie som plávala. Vylez už z tej vody -napomínali ma. Ja som ich poslúchla, ale následky sa objavili. Na chrbte sa mi objavil hnedý fľak, ale domáci sú na takéto situácie pripravení. Ich špeciálny krém, ktorého zloženie mi neprezradili, túto nečakanú krásu výrazne zjemnil.

Hotel Devín: Chodili ste na Kube do reštaurácií?

NB: V Havane boli výborné reštaurácie, na jednu spomínam – v obytnom dome Foxa, ktorý mal tvar otvorenej knihy, bola na 35 poschodí vychýrená reštaurácia. Fascinujúci bol najmä výhľad z nej na 2-milionovú Havanu v starom koloniálnom štýle v kontrapunkte moderného Vedada.

Pamätám si napríklad na jednu reštauráciu na pláži Varadero. Zaujímavá klasická kamenná reštaurácia s niekoľkými stolmi, kde nás prekvapil čašník, ktorý priniesol tri lístky. Prvý bol nápojový, druhý jedálny a tretí bola ponuka hudby, takže sme si k jedlu mohli vybrať obľúbenú skladbu, ktorá by sa nám k jedlu páčila. Keď začal klavirista hrať, vedeli sme, že naše jedlo je hotové.

Kuba, to boli úžasné časy – muzika, pláže a práca. Odniesla som si odtiaľ veľa priateľstiev, krásnych zážitkov i španielsky jazyk.

Keď tak nad tým premýšľam, mali sme v tejto krajine veľmi zaujímavý život. Veľa vecí sme nemali, ale tie, ktoré sme mali, nemajú súčasní mladí. Dnes dorastá nová generácia a je veľmi dobrá a nadaná. Ale sociálne siete by som trochu obmedzila, deti vraj na nich denne prstom prejdú 400m. Keď vojdem dnes do výťahu, prekvapuje ma akí sú ľudia k sebe málo milí a ústretoví. Keď pozdravím a poviem „Dobrý deň“, ľudia mi často ani neodpovedia. To by sa v inej krajine nestalo.

Myslím, že sa treba tešiť z toho, čo máme, že ráno vstaneme zdraví z postele a svieti slnko, tešme sa so svojou rodinou a prežívajme príjemné momenty s dobrými priateľmi.

Hotel Devín: To ste povedali krásne. Máte ešte myšlienku na záver?

NB: Ja sa teším, že sme dnes prežili krásne stretnutie a zaspomínali na históriu hotela Devín****. Prežila som tu veľa krásnych chvíľ a tá dnešná k nim rozhodne patrí. Príjemne ma prekvapila kaviareň, je stále noblesná, po úprave zostali aj boxy, je vzdušná a veľmi sa z toho teším. Želám hotelu Devín aj naďalej spokojných návštevníkov vo všetkých jeho priestoroch a prajem im, aby tu prežili také krásne chvíle aké tu dodnes prežívam ja.

Hotel Devín: Ďakujeme pani Beňačková veľmi pekne za tieto krásne slová a za vaše spomienky, o ktoré ste sa s nami podelili. Prajeme vám naďalej veľa zdravia, vitality a dobrej energie, o ktorú sa delíte so všetkými okolo seba.

Foto: Betty Burianová, archív hotela Devín