Žurnál

Súrodenci Ed a Joy Sisolak strávili pár krásnych letných dni u nás v hoteli Devín. Ich slovensky znejúce priezvisko nie je žiadnou náhodou – ich rodinný príbeh siaha hlboko do slovenskej histórie. Veľmi nás dojalo a potešilo, že sa s nami oň podelili.

Ste na Slovensku po prvýkrát?

Sme piati súrodenci, bývame vo viacerých amerických štátoch. Vždy bolo naším snom prísť na Slovensko a zažiť krajinu, odkiaľ pochádzajú naši starí rodičia. Teraz sme tu – ja, moja sestra Joy a naše rodiny a plníme si tento životný sen.

Kedy emigrovali vaši starí rodičia do USA?

Naša stará mama prišla do Ameriky ešte v roku 1909, v čase Rakúsko-Uhorska.

Čo vás vaša stará mama naučila o Slovensku?

Stará mama zomrela v roku 1981, naše spomienky na ňu už nie sú také jasné. Prišla do Ameriky ako mladé dievča a s mojím starým otcom sa spoznali až tu. Neviem ako je to možné, ale obaja boli zo Šišulákov. Angličtina bola jej druhým jazykom, niekedy bolo pre ňu ťažké povedať nám všetko, čo chcela. Viem, že kedysi na Slovensku pásla husi. Bola to veľmi jemná a láskavá žena, všetky svoje deti priviedla na tento svet doma. Nosila veľké sukne a milovala oblečenie s bielou čipkou. Vždy nosila pri sebe ruženec.

Pripomínali ste si vo vašej rodine slovenský pôvod?

Otec si niečo pamätal zo slovenčiny, pretože keď bol malý, rodina Sisolak mávala veľké rodinné stretnutia. Deti sa spoločne hrávali a dospelí udržiavali komunitu. Neskôr sa však naša rodina roztrúsila po celej Amerike a tieto stretnutia postupne vymizli a spojenie so Slovenskom sa oslabilo.

Neskôr sme spoznali jedného pána, ktorý je tiež Sisolak. Písal blog ako súčasť svojej dizertačnej práce o rodine Sisolak. Vďaka jeho práce sme získali veľkú časť informácií o našej histórií. Naši predkovia boli mlynári, v Šišolákoch sú dva potoky.

Aké sú vaše ďalšie kroky pri objavovaní slovenských koreňov?

Objavili sme organizáciu Global Slovakia, ktorá robí veľa webinárov o slovenskej kultúre, združuje Slovákov v zahraničí a informuje napríklad aj o tom ako sa stať slovenským občanom. Teraz vyšiel nový zákon podľa ktorého deti emigrantov môžu jednoduchšie získať slovenské občianstvo.

Ako dlho plánujete zostať na Slovensku?

Sme tu bohužiaľ iba na jeden týždeň.

To sa zdá byť málo na precítenie krajiny, však?

Týždeň určite nestačí na to, aby sme pochopili túto krajinu a vytvorili si naše spojenie s ňou, ale je to dôležitý krok k vlastným koreňom. Už veľmi dlhú dobu sme chceli prísť na Slovensko a konečne sme tu. Už dlho mám tento spaľujúci pocit, že sa potrebujem znovu spojiť so svojimi koreňmi.

Mávali ste doma kapra na Štedrý večer, alebo moriaka na obed v Prvý sviatok vianočný?

Mávali sme oboje, možno sme skôr slávili večer. Ale kapra sme nejedávali.

Ako sa dostanete do Šišulákov?

Pôjdeme mestskou hromadnou dopravou. Do Lakšárskej Novej Vsi ide autobus a potom pôjdeme peši.

Ed, Joy, prajeme vám veľa šťastia pri hľadaní rodinných koreňov a svojej vlastnej identity.

Po pár dňoch, keď sa rodina šťastne vrátila do Ameriky, nám prišiel krásny mail aj s rodinnou fotografiou, že Šišuláky našli, rodinný hrob, na ktorom bolo stále napísané meno prastarých rodičov a že to bol pre nich krásny a emotívny zážitok.

Prajeme im, aby našli všetko čo hľadajú a aby sa na Slovensko a do hotela Devín určite vrátili.