Milostný príbeh z Francúzskej reštaurácie

Kapitola štvrtá

Lolita nevyzerala nijako vyzývavo, keď 15. februára 1992 vstúpila do Francúzskej reštaurácie, aby si pochutila na nejakej dobrote. Mala oblečenú dlhú čiernu vlnenú sukňu, módne strigônske čižmy so šnurovaním a mamin krátky kožuch starý dvadsaťpäť rokov.

Dlhé hnedé vlasy mala posypané snehom a líca vyštípané. S ruksakom na chrbte a so skriptom pod pazuchou nemohla vyzerať inak ako študentka.

Hneď vo dverách ju obkolesilo päť či šesť čašníkov v bielych naškrobených košeliach s motýlikmi. Koľko ich naozaj bolo, to si Lolita dodnes nepamätá.

„Rada by som si tu dala nejakú polievku“, povedala im Lolita.

Čašníci mali čo robiť, aby zadržali úškrn.

„Ak máte chuť na polievku, SLEČNA, musíte ísť oproti do bufetu.“, povedal jeden z nich.

„Ach tak.“, povedala Lolita, „Teda dovidenia.“

Zvrtla sa na malom podpätku a kráčala pokojne preč, azda si ani celkom neuvedomila, že ju vyhodili.

Bola takmer vonku a rozmýšľala o tom bufete, čo jej odporučili, keď za ňou dobehol jeden z tých čašníkov a zadychčane ju zavolal späť…

Kapitola šiesta

Lolita sa teda vrátila späť.

Jeden čašník jej pomohol zvesiť ruksak, druhý kožuch po mame, ďalší jej podržal dvere, aby vstúpila do miestnosti plnej zrkadiel a kvetov s okrúhlymi stolmi a stoličkami, ktoré vyzerali akoby z osemnásteho storočia.

Jednu stoličku jej odsunuli a Lolita si sadla. Na stôl si položila ošúchané skriptum Teória herectva a začítala sa do jedálneho lístka.

Kým ho študovala, čašníci jej zapálili v striebornom svietniku tri sviece.

Suma peňazí, ktorú mala Lolita pri sebe, naozaj nebola veľká.

Keď si tak študovala jedálny lístok, vychádzalo jej, že si môže objednať akurát tak polievku či predjedlo, jedno, alebo druhé.

Tu sa k nej naklonil celkom mladý čašník, ktorý mal vlasy natreté brilantínou a šíril okolo seba sviežu pánsku vôňu. Naklonil sa k nej so striebornou táckou a chlapčenským hlasom ponúkol delikatesy od výmyslu sveta.

Ďakujem, ale ja som si vybrala iba jednu korytnačiu polievku.

A coca-colu.“, odvetila mu Lolita.

„Ale slečna, musíte ochutnať aj nejaké z našich predkrmov.“, dobiedzal, „Odporúčam vám rolovaného lososa. Je to moja špecialita.“

A už jej nakladal svoju špecialitu striebornou lopatkou na tanier.

„Viete, ale ja mám k dispozícií iba sto korún.“, pošuškala mu Lolita.

„Berte to ako prezent. Odo mňa.“

Naklonil sa k nej celkom blízko a Lolita cítila jeho pánsku vôňu ešte intenzívnejšie.

Romantický príbeh „Pri vode“ od autorky Barbary Pribylincovej je príjemným čítaním na víkendové popoludnie. Nečakajte však kúsok z ružovej knižnice. Knižka sa výborne číta, no rozpoltenosť hlavnej postavy, Lolity Kapuletovej, ktorá zažíva zvláštny pocit šťastia pri nenaplnenom vzťahu s čašníkom z Francúzskej reštaurácie, vás donúti premýšľať nad toxicitou vlastných vzťahov.

Príbeh autorky je založený na jej skutočnom životnom príbehu, mená postáv boli samozrejme zmenené. Čašník Patrik, aj keď jeho skutočné meno je iné, obsluhoval hostí vo Francúzskej reštaurácií v deväťdesiatych rokoch. Skutočná je aj korytnačia polievka a francúzsky spôsob obsluhy. Príbeh je veľmi pútavý a vy sa neodtrhnete kým ho nedočítate. Aj toto sú vaše príbehy z Hotela Devín.

Web Barbary Pribylincovej

Ikonická hlásateľka Nora Beňačková o ikone Bratislavy – hoteli Devín

Spišský travertín – unikátny kabát hotela Devín

Devíndielka v Hoteli Devín: Tvoríme priestor pre komunitu a kultúru

Za socializmu študovala angličtinu, zažila vypočúvanie a poznala Emila Belluša