Žurnál

Každý z nás si už určite niekedy v duchu povedal: keby tak steny vedeli rozprávať. Čo by nám povedali, koľko príbehov by nám vyrozprávali? Obzvlášť na miestach, ktoré dýchajú históriou či sú zahalené rúškom tajomstva sa naša zvedavosť prebúdza isto najviac.

Veľa o tom vieme aj my, v Hoteli Devín****. Za viac ako 60 rokov tu život napísal nespočetné množstvo príbehov, zážitkov, histórie. Áno, môžeme si prečítať kroniku či historické noviny, ale nikdy to nebude mať také čaro, ako keď vám niekto ten ozajstný príbeh porozpráva.

Počas nedávneho septembrového víkendu sme v Hoteli Devín**** privítali charizmatickú a milú pani s jej vysmiatou rodinou. Pri príchode sme ešte ani len netušili, že nás neočarí len jej úsmev, ale aj príbeh, ktorý ju z Hotelom Devín**** spája. Iva Karlsson prežila v hoteli 10 rokov, počas toho ako tu bývala so svojou mamou. O tom, ako sa sem dostala, čo pre ňu toto miesto znamená a najmä o tom ako bol Hotel Devín**** jej skutočným domovom porozprávala našej milej kolegynke Alenke v príjemnom rozhovore.

Poznáte aj tajné izby o ktorých nevieme?

Smiech 😊 Bývali sme v malej izbičke pre personál, bez toalety a kúpeľne. Keď som potrebovala ísť na toaletu tak som musela ísť až na koniec chodby. Tam sme mali WC a kúpeľňu pre personál. Kúpeľňu sme si mohli požičať raz za týždeň. No nebojte sa, nám to vôbec nevadilo. Boli sme veľmi radi, že tu bývame.

Ako pracovala Vaša mamina v Hoteli Devín?

Moja mama pracovala ako gazdiná. Bola tu naozaj vážená, dávala do svojej práce všetko. Tým, že sme tu bývali bola vždy k dispozícií a nápomocná. Jej prácou bolo najmä zadeľovať prácu medzi ostatné chyžné. Jej ďalšou úlohou bolo prezliekať posteľné prádlo. Dokonca ho každý deň menila aj na našich posteliach. Ja som si na to za ten čas tak zvykla, že si aj ja každý deň prezliekam prádlo na posteliach. Ostalo mi to až do dnes. Mama mi to vštepila do krvného obehu 😊

Máte aj nejaké pikošky z doby keď ste tu bývali?

Počas toho ako som tu bývala som sa stihla aj vydať za jedného muža. Po sobáši sa však odsťahoval k svojej mame a otcovi a ja som sa vrátila za mojou mamou do Hotela Devín**** aj s bábätkom v brušku. Z pôrodnice som sa ešte vrátila späť do hotela. Pochopiteľne, pán riaditeľ nechcel aby sme tu bývali, keďže bábätko v noci plače a mohlo by tým rušiť hostí. Bola to veľmi ťažká situácia. On nám však vtedy veľmi pomohol. Našiel nám iný byt, náš nový domov. Nikdy na to nezabudnem.

Iva čo Vás priviedlo do Devína teraz?

Mala som narodeniny a moje deti ma pozvali do môjho rodiska, do Bratislavy. Vždy som im rozprávala o svojej mladosti. Boli zvedaví kam som chodila do školy, po akých uličkách som sa túlala, čo som jedla. Mojim deťom a vnučkám som rozprávala aj príbeh o tom, ako som pred 54 rokmi žila v Hoteli Devín – och, už je to tak dávno. Tak sme si povedali, že aj napriek tomu, že tento hotel je pre nás luxusný, rezervujeme si ubytovanie práve v ňom. A to bol pre mňa najväčší narodeninový darček.

Je niečo čo Vás prekvapilo po Vašom návrate do Hotela Devín?

Prekvapilo ma, že si stále zachoval svoj štýl, presne taký ako bol kedysi. Pamätám si, ako hotel vyzeral, ako voňal, keď ešte nebol úplne hotový. Bolo tu cítiť drevo, čerstvý náter. Už od prvej chvíle som sa v ňom cítila fantasticky. Toto miesto malo od začiatku dušu. Všetko tu má svoje čaro – od nábytku, cez okná, vysoké stropy až po kryštál.

Čo to pre vás znamená, že ste opäť tu? Aký bol ten prvý krok keď ste sem vošli? Čo Vás ako prvé napadlo?

Myslela som si, že sa mi to sníva 😊 a že sa za chvíľu zobudím. Bol to tak obrovský zážitok. Nebola som schopná povedať ani slovo, len som vdychovala tú atmosféru. Je to už naozaj 54 rokov. Dojem z tohto miesta je pre mňa tak silný, bola to nostalgia. Veď už som babka a vrátila som sa na miesto kde som vyrástla. Hneď som sa cítila ako doma a to pre mňa naozaj veľa znamenalo. Aj keď som si ľahla do postele, tak som mala zrazu pocit ooo ďakujem ti Pane Bože, už som zasa doma, som doma, som doma 😊 Naraz sa mi zdá, že Slovensko je oveľa lepšie ako Švédsko 😊 najradšej by som sa vrátila domov, ale teraz už nemôžem. Je to pre mňa obrovský dar, zážitok a cítim obrovskú vďaku.

Je niečo čo by ste povedali  našim hosťom?

Všetci, s ktorými sme sa tu stretli boli veľmi príjemní a ochotní. Každý bol tak skvelí. Ja som bola taká pyšná na Slovensko, na to, že odtiaľto pochádzam. Moje deti boli veľmi prekvapené z toľkej srdečnosti, aj keď som im to veľa krát rozprávala. Moja nevesta mi dokonca zašepkala do ucha „Ja chcem bývať v Bratislave“. Bratislava má obrovské čaro. Personál v hoteli je veľmi ústretoví, prajní a cítime sa tu veľmi vítaní. Každý z nás bude o tomto zážitku rozprávať donekonečna. Môžete očakávať inváziu turistov zo Švédska a vôbec nevadí, že tu nie je more 🙂