Cestovateľ, ktorý sníval vo veľkom, dnes zarába milióny

Prešiel všetky krajiny sveta, navštívil Severný aj Južný pól a okrem posledného zdolal najvyšší vrch každého svetadielu. Narodil sa vo veľmi chudobných pomeroch, dnes zarába milióny v online svete. Za utŕžené peniaze stavia nemocnice pre tých, ktorí žijú v biede. Svojej manželke a mame chcel vynahradiť čas strávený mimo domova a vzal ich do Bratislavy. Mali sme tú česť, že svoju hlavu zložili v Hoteli Devín**** a Johnny súhlasil s rozhovorom.

Ahoj Johnny, vitaj v Bratislave a v hoteli Devín****. Mohol by si nám prosím v krátkosti povedať svoj príbeh?

Áno, samozrejme. Som z Galway, ktoré leží na západnom pobreží Írska. So sestrou sme mali náročné detstvo. Môj otec bol vo väzení a my sme museli aj s mamou utiecť z krajiny. Zmenili sme si mená a presťahovali sa do Kilkeelu v Severnom Írsku, ktorý už patrí pod Veľkú Britániu. Boli to ťažké časy. Asi desať-pätnásť rokov sme žili z podpory. Nemali sme peniaze na nič, určite nie na cestovanie. Bol som uväznený v tejto malej dedine. Keď som promoval na univerzite, mal som 22 rokov. Nemal som peniaze a musel som splácať študentskú pôžičku. Tak veľmi som túžil cestovať, že som priletel do Thajska a začal učiť angličtinu. Dostával som mizerný plat, asi $500 ale bol som zvyknutý žiť z ničoho a v Thajsku to stačilo. Keď je človek mladý, nič mu nevadí. Býval som v malom byte, ktorý som si prenajímal za $100 mesačne a naučil som sa po thajsky.

Ako si sa dostal k blogovaniu?

Veľmi som chcel ukázať ľuďom, ktorí pochádzajú z podobného prostredia ako ja, že môžu mať zaujímavý život aj keď im rodičia nezaplatili štúdium na najlepšej škole. Ak to dokážem ja, dokáže to ktokoľvek. Vtedy som začal písať blog. Trvalo to veľmi dlho. Prvé 3 roky som blogoval denne, po 5 rokoch začal byť blog pomaly známy. Akýkoľvek biznis si vyžaduje na začiatku tvrdú prácu. Vedel som, že nikto z Írska ešte nenavštívil všetky krajiny sveta. Chcel som byť prvý, kto to dokáže. Trvalo to 11 rokov. Keď som do roku 2017 všetky prešiel, zaumienil som si, že zdolám najvyššiu horu každého kontinentu a navštívim Severný a Južný pól. To ešte nikto nikdy nedokázal. Chcel som byť prvý. Teraz, keď som zdolal Mount Everest, zostáva mi už len posledná hora.

Bol Mount Everest najťažšia cestovateľská skúška, ktorú si kedy zvládol?

Pred dvoma rokmi som sa plavil na člne cez Atlantik. Spolu s ďalšími troma ľuďmi som strávil v tej malej loďke dva mesiace a pádloval z Európy do Ameriky. Bolo to super. Ale bolo to ťažšie ako zdolať Mount Everest. Bez motora, bez plachty, v strede oceána, len veslá. Celé dva mesiace som dve hodiny vesloval a dve hodiny spal.

Keď skončíš, napíšeš knihu, alebo urobíš výstavu fotografií? Bude nejaké grande finále?

Nie je to môj štýl. Nemám rád ten plytký pocit, ktorý na mňa denne dýcha zo sociálnych sietí. Také to “Pozrite sa na mňa aký som dokonalý. Môj život je super, váš je nanič.” Neprenajímam si domy a drahé autá, aby som klamal na sociálnych sieťach. Chcem žiť jednoduchý život a inšpirovať druhých k tomu, že dokážu urobiť čokoľvek, čo si zaumienia. Hovorím pravdu o svojom pôvode a dávam tipy na cestovanie. Mám 39, som stará škola. Mám svoj blog a svoju webstránku. Páči sa mi to tak. Keby som mal 21, robil by som Tik-tok, ale to už je o niečom inom.

Čo budeš robiť keď skončíš?

Keď som v roku 2017 dokončil krajiny, založil som charitu, Munida adventures. Toľko ľudí chce cestovať, zaplatia za to veľké peniaze. 2-3 krát do roka im robím sprievodcu a zo zisku postavím kliniku pre chorých na maláriu, škôlku alebo detské ihrisko v chudobných komunitách. Chcem sa venovať tejto činnosti.

Prečo si si po atraktívnom Mount Evereste vybral našu maličkú Bratislavu?

Výlet do Bratislavy je iný. Vždy keď idem na výpravu, zanechávam manželku aj mamu doma. Cestujem do náročných destinácií ako Somálsko, Irak, na Mount Evereste tento rok zomrelo už 17 ľudí. Chcem im vykompenzovať čas keď som preč a zanechávam ich doma v obavách. Keď idem sám, nezaoberám sa výberom hotela tak, ako keď ich beriem so sebou. Chcem pre nich to najlepšie. Pre ne hľadám 4 hviezdičky a viac.

Moja manželka má thajský pas a je pre ňu veľmi náročné dostať víza. Našťastie mám veľmi veľa skúseností vo vybavovaní cestovných dokladov. Napríklad budúci týždeň idem do Japonska a musím na dokladoch pracovať, lebo kvôli Covidu majú stále veľmi prísne pravidlá. A potom o mesiac letím do Mali, Turkmenistanu, Iraku a Sýrie. Strávil som život vybavovaním víz. Teraz môžem aspoň pomôcť svojej žene, aby dostala tie svoje.

Na Slovensku si bol pred 10 rokmi. Vidíš zmenu?

Oh veľkú! Za ten čas sa veľmi rozvinula a je neskutočne čistá! Včera sme boli vo Viedni, v tom starom cool meste, ale Bratislava je oveľa čistejšia! Zostal som šokovaný. Slovensko je krajina prvého sveta, je rozvinutá, nevidím žiaden dôvod, aby ľudia odchádzali do zahraničia. Myslím si však, že cestovateľský priemysel nerobí dosť pre rozvoj turizmu. Estónsko, Portugalsko a Gruzínsko urobili program pre digitálnych nomádov. Platia asi 5% dane. Tieto krajiny otvorili hranice pre bohatých cestovateľov, ktorí zarábajú online. Je im jedno odkiaľ pracujú. Kupujú drahé ubytovanie, jedia v reštauráciách a točia ekonomiku v krajine, v ktorej žijú. Mnohí netušia aká je Slovensko destinácia. Bohužiaľ veľa fámov vzniká z filmov. Keď sa povie Slovensko, hneď ma napadne Hostel. Podobný problém má Rumunsko kvôli Draculovi a Kazachstan kvôli Boratovi.

Cítiš sa dobre v Hoteli Devín****?

Sme tu ubytovaní na 3 noci. Prežil som celý život v hoteloch. V lacných hosteloch, aj v luxusných päťhviezdičkových hoteloch na súkromných ostrovoch. Keď človek nechce veľmi vymýšľať, ide do sieťového hotela a vie, čo má očakávať. Ale tie sú čiernobiele. Bez energie. Keď chcem zažiť kultúru a energiu mesta, idem do nezávislého hotela, ale vyžaduje to trochu gamblerskej duše. Nikdy nevieš, čo dostaneš. Poloha vášho hotela je neskutočná. Moja mama má Parkinsona a toto miesto je blízo všetkého. Na skok do centra, na loď stačí prejsť cez cestu.

Máš nejaký odkaz na záver?

Nechoďte do sieťových hotelov. Príďte na Slovensko, ubytujte sa v slovenskom hoteli a cíťte sa fajn. Je to luxusné a nádherné, nebojte sa toho.

Viac o cestovaní a životnom príbehu sa dočítate na Johnnyho blogu onestep4ward.com